piatok, 28. júna 2013

Samota

Ahojte!
Dúfam, že to nebude celé znieť príliš pesimisticky to vôbec nie je zámer, no nastal ten čas kedy mám v hlave dosť myšlienok a treba sa ich zbaviť.

Na jednej strane máte v živote to najpodstatnejšie - zdravie, rodinu, nemusíte žiť v strachu, že zajtra nebudete mať čo jesť ale práve naopak a aj napriek tomu sa človek mnohokrát dokáže trápiť. Tak psychicky. Som zástanca toho, že psychická bolesť je oveľa horšia než tá fyzická. Fyzická sa dá mnohokrát vyliečiť, no toho čo máte v hlave alebo vás ťaží v srdci sa len tak ľahko nezbavíte.


Samé výčitky, stratené plány, klamstvá, poškodená dôvera a mnoho iných vecí dokážu spôsobiť práve ten pocit v nádpise. Ľudia by sa takto nikdy nemali cítiť. Mali by viac využívať svoju empatiu a konflikty riešiť ľudsky. To znamená nemyslieť vždy len na seba ale aj na pocity iných. Kto to kedy videl, že? V dnešnej dobe a niečo také? To kde sme?

Asi tak to dnes vyzerá. Vážne sa neoplatí veľa dávať, veľa sa snažiť lebo to čo dostanete späť je tým väčšia nevďačnosť čím viac sa snažíte. Každý vidí len to čo chce, čo jemu vyhovuje (sorry za výraz každý, lebo každý to určite nie je, no "každého" považujme za výnimku). Toto ma najviac hnevá. Dávno neplatí nerob iným to, čo nechceš aby robili tebe. Ak to nerobíme, tak ešte skôr môžeme dosiahnuť opak. Normálne už občas neviem čo je v živote správne, podľa čoho sa riadiť aby bolo dobre. Zúfalosť.

Verím, že v blízkej dobe príde niečo dobré lebo ak nie, nebude to so mnou najružovejšie obdobie. A ešte k tomu to počasie. Kdesi som čítala, že nejaký známy veštec prorokoval príchod lepších časov. Aj čo sa ľudských vzťahov týka. Neviem či veríte takým veciam, ja osobne neverím ale tejto predpovedi by som uverila viac než rada. Snáď sa toho ešte dožijem...


3 komentáre:

  1. Veľmi pekne napísané a žiaľ aj pravdivé... :(

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Úprimne pochybujem, že sa medziľudské vzťahy a celkovo správanie sa ľudí k sebe niekedy zmení. Ide to "s dobou" a doba je zlá, takmer každý myslí iba na seba a tí ktorí nie, sa trápia. úprimne je mi z toho celého zle a už minimálne mesiac to na mňa dolieha. Momentálne absolútne nemám chuť nič robiť, ku všetkému sa musím nútiť. A to nechcem. A čím ďalej, tým viac sa prestávam držať reality a zavieram sa do "blogového sveta", čo asi tiež nie je najlepšie, hlavne keď som tak strašne aktívna. Achjo. Ale článok ma donútil sa trochu zamyslieť :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak toto si vystihla...takisto sa cítim tak, že sa do veľkého množstva vecí musím nútiť a nič mi pomaly nerobí radosť, nedá sa to. Aj keď sa nechcem uzavierať tak to nejak ide samo :/ Snáď nás z tohto stavu rýchlo vytiahne niečo pozitívne ;)

      Odstrániť